57,59 €  (1735 Sk)

Záruka 24 mesiacov

Od 40. rokov, kedy sa začalo so skúmaním vlastností gravioly, v nej bolo objavené veľa účinných zložiek a chemických zlúčenín. Väčšina výskumu sa zameriava na nový súbor chemických látok, ktoré sa nazývajú annonacenové acetogeniny. Graviola produkuje tieto prírodné zlúčeniny v listoch a stonke, kôre a semenách. Tri na sebe nezávislé výskumné skupiny vo svojich ôsmich klinických štúdiách potvrdili, že tieto látky majú značné protinádorové vlastnosti a selektívnu toxicitu proti rôznym typom rakovinových buniek (bez toho, aby poškodzovali zdravé bunky). Mnohé z acetogeninov preukázali selektívnu toxicitu proti nádorovým bunkám už vo veľmi nízkych dávkach - tak malých ako 1 diel na milión. V roku 1998 boli publikované štyri štúdie, ktoré ďalej špecifikujú chemické zložky a acetogeniny s najsilnejšími protirakovinové, protinádorovými a antivírusovými vlastnosťami. Podľa štúdie na zvieratách z roku 1997 pôsobili alkaloidy novo objavenej látky v plodoch gravioly antidepresívne. Annonacenové acetogeniny sa vyskytujú len v čeľadi Annonaceae. U týchto chemických zlúčenín všeobecne boli zaznamenané protinádorové, antiparasitické, insekticídny a antimikrobiálne účinky. Štúdiá o spôsobe účinkovania, nedávno vykonané v troch nezávislých laboratóriách zistili, že tieto acetogeniny pôsobia ako výborné inhibítory enzymatických procesov, ktoré sa dejú len v membránach buniek rakovinového nádoru. Preto sú toxické pre rakovinové bunky, ale nemajú vplyv na bunky zdravé. Na Purdue Universtia vo West Lafayette, štát Indiana vypracovali veľké množstvo štúdií o acetogeninech, väčšina z nich bola financovaná Národným ústavom pre výskum rakoviny alebo Národným ústavom zdravia (NIH). Takto si nechali Purdue University resp. jej pracovný tím zaregistrovať minimálne deväť amerických či medzinárodných patentov na svoje dielo o protirakovinových a insekticídnych vlastnostiach a použitiach týchto acetogeninov. V jednej zo svojich správ nazvaných \"Nové pokroky v oblasti annonacenových acetogeninov\" konštatujú: \"Nedávno sme oznámili, že annonacenové acetogeniny môžu selektívne inhibovať rast rakovinových buniek a tiež tých, ktoré sú rezistentné na adriamycín. Čím viac acetogeninov bolo izolovaných a boli vykonané dodatočné pokusy na cytotoxicitu, zaznamenali sme, hoci väčšina acetogeninů má vysokú pôsobnosť proti bunkovým líniám viacerých závažných nádorov, že niektoré deriváty mimo rôznych štrukturálnych typov a pozičné izoméry javili nápadnú selektivitu medzi istými bunkovými líniami; napr proti rakovine prostaty. Teraz už rozumieme primárnym účinkom acetogeninov. Sú silnými inhibítormi ubichinon (= koenzým Q 10) oxidoreduktázy NADH, ktorá je základným enzýmom komplexu vedúceho k oxidačnej fosforylácii v mitochondriách. Výskum ukázal, že pôsobia priamo na mieste katalýzy koenzýmu Q 10 v rámci komplexu I a mikrobiálnej glukozodehydrogenázy. Tiež inhibujú oxidázu NADH spojenú s koenzýmom Q 10, ktorá je príznačná pre plazmatickej membrány rakovinových buniek. Roku 1997 uverejnila Purdue University správu sa sľubnou novinkou, že niekoľko annonacenových acetogeninov je \"... nielen účinných v boji proti nádorom, ktoré sa prejavili ako rezistentné voči protirakovinové prostriedkom, ale sa tiež zdá, že majú k takým rezistentným bunkám špeciálnu náklonnosť. Vedúci výskumný farmakológ z Purdue Universtia následne vysvetlil princíp pôsobenia. Podľa jeho slov rakovinové bunky, ktoré prežijú chemoterapiu, môžu ďalej rozvíjať rezistenciu voči pôvodne používaným prostriedkom, rovnako ako voči iným, aj netradičným liečivám. Tento jav sa nazýva viacnásobná rezistencia (multi-drug rezistencie, MDR). Jeden z hlavných spôsobov, ako rakovinové bunky rozvíjajú rezistenciu voči chemoterapeutickým liekom, je ten, že vytvárajú medzibunkovú pumpu, ktoré je schopná vytesňovať protirakovinové prostriedky z bunky ešte pred tým, ako ju stihnú zneškodniť. Nazýva sa P-glykoproteinová pumpa. V priemere len 2% rakovinových buniek v danom jedinci sú schopné vyvinúť túto pumpu - ale sú to 2%, ktoré môžu eventuálne rásť a rozvíjať sa v mnohonásobné rezistentné nádory. Výskumníci z Purdue zaznamenali, že acetogeniny prednostne ničili práve tieto nádory a to tak, že blokovali transfer ATP - hlavného zdroja bunkovej energie - do nich. Nádorové bunka potrebuje energiu na rast a rozmnožovanie a ešte viac na pohon pumpy a vypudzovaniu atakujúcich prostriedkov. Inhibíciou bunkovej energie nemôže byť pumpa poháňaná. Ak zablokujú acetogeniny dočasne prísun ATP do nádorovej bunky, nebude mať bunka dostatok energie pre riadenie výživných procesov - a zomrie. Normálne bunky zriedka vyvíjajú takú pumpu. Preto nevyžadujú tak veľké množstvo energie a všeobecne sa nesprávajú nepriateľsky voči inhibítorom ATP. Štúdia ďalej uvádza, že 14 rôznych testovaných acetogeninov vykazuje účinné ATP blokujúce vlastnosti (vrátane niekoľkých nachádzajúcich sa len v graviole). 13 z týchto 14 acetogeninů bolo účinnejších proti mnohopočetné rezistentným bunkám rakoviny prsníka ako všetky tri štandardné liečivá (adriamycín, vinkristín, vinblastín), ktoré sa užívajú na kontrolu. V kontrolnom rastlinnom programu z roku 1976, vykonaného v Národnom ústave pre výskum rakoviny, vykázali listy a stonky gravioly účinnú toxicitu proti rakovinovým bunkám a od tej doby výskumníci tieto objavy stále dopĺňajú. U špecifických acetogeninov obsiahnutých v graviole alebo výťažkov z nej boli in vitro zaznamenané selektívne toxické vlastnosti voči týmto typom nádorových buniek: bunky pľúcneho karcinómu; bunky nádoru prsníka u ľudí; adenokarcinóm prostaty, bunky pankreatického kacinomu, bunky adenokarcinómu hrubého čreva, bunky rakoviny pečene, bunky ľudského lymfómu, mnohopočetné rezistentné adenokarcinóm prsníka u ľudí. Bádatelia na Taiwane roku 2003 oznámili, že hlavný acetogenin, annonacin, pôsobil veľmi toxicky na rakovinové bunky vaječníkov, krčka maternice, prsníka, močového mechúra a kože už v malých dávkach: \"... annonacin je sľubným protirakovinovým prostriedkom a hodný ďalších štúdií na zvieratách a dúfajme, aj klinických pokusov. \" Zaujímavá štúdia in vitro bola publikovaná v marci 2002 vedeckými pracovníkmi v Japonsku, kde skúmali mnohé acetogeniny, nájdené v rôznych rastlinných druhoch. Naočkovali myši bunkami Lewisovej rakoviny pľúc. 1/3 nedostala nič (kontrolná skupina), 1/3 dostala chemoterapeutický liek adriamycín a 1/3 annonacin (v dávke 10 mg / kg). Po dvoch týždňoch bolo 5 z 6 myší v neošetrené kontrolnej skupine ešte nažive. Bola zmeraná veľkosť pľúcneho nádoru. Skupina s adriamycinom javila redukciu nádoru o 54,6% - ale 50% zvierat zomrelo na toxicitu (3 zo 6). Myši ošetrené annonacinom stále žili a nádory boli potlačené z 57,6% - o niečo lepšie ako adriamycinem - a bez toxicity. To viedlo vedcov k záveru: \"Toto svedčí o tom, že annonacin je pre myši menej toxický. Vzhľadom k protinádorovej činnosti a toxicite by sa annonacin mohol použiť ako vodítko k vývoji potenciálneho protirakovinového agenta. \"Výskum rakoviny stále pokračuje na týchto významných rastlinách rodu Annona a jej chemických látkach. Veľa farmaceutických spoločností a univerzít pokračuje v bádaní, testovaní a pokúša sa o syntézu týchto látok s novými chemoterapeutikami. Navyše výskumníci podali správu o tom, že inhibítory NADH dehydrogenázy môžu potlačiť infekciu HIV. Toto je dobre známa vlastnosť annonacenových acetogeninov nájdených v graviole a ďalších rastlinách rodu Annona, ktoré boli zaradené do kontrolného programu Národného ústavu zdravia proti AIDS na Purdue University. V podstate sa zdá, že graviola bude ďalší v rade ako iný dobre známy liek - Taxol. Od tej doby, keď výskumníci prvýkrát objavili protinádorový účinok kôry tichomorského tisu a v nej obsiahnutý taxán, to zabralo 30 rokov ďalšieho výskumu, ako sa začal predávať prvý, FDA overený Taxol (založený na prírodnom taxany z kôry stromu). U gravioly to trvalo takmer 10 rokov, kým bola úspešne syntetizovaná hlavná antineoplastická zložka, annonacin. Tieto acetogeninové zlúčeniny majú špeciálne parafínové jadro a iné ojedinelé vlastnosti molekulárnej energie, ktoré oslabovali predchádzajúce pokusy, až to nakoniec jedna z popredných farmaceutických spoločností počas vývoja vzdala (hoci o protinádorových účinkoch prírodných chemických látok vedeli). V súčasnosti sú vedci schopní pretvoriť túto látku a veľa iných aktívnych acetogeninov v laboratóriu.Ďalším krokom je premeniť látku práve tak dostatočne (bez straty akýchkoľvek protinádorových účinkov počas postupu), aby sa z nej stala nová zlúčenina, ktorú môžu patentovať a previesť na nový patentovaný liek. (V prírode sa nachádzajúce zlúčeniny nemôžu byť patentované.) Takto sa zdá, že vedci sú opäť v úzkych - vždy keď pretvorili látku dostatočne na to, aby ju mohli patentovať, stráca sa veľa protinádorových vlastností. Podobne ako pri vývoji Taxol by mali vládne úrady ako napr Národný ústav pre výskum rakoviny a Národný ústav zdravia podniknúť patričné kroky a začať podrobný výskum rakoviny u ľudí na syntetizovaných nepatentovateľných rastlinných preparátoch (čo dovolia všetkým farmaceutickým spoločnostiam, aby vyvíjali lieky proti rakovine a zohľadňovali výskum, ako tomu bolo u Taxol). Týmto by sa táto sľubná liečba stala dostupnou pre chorých na rakovinu vo vhodnom čase. Medzitým však mnohí pacienti a liečitelia nečakajú ... zaraďujú prírodné listy a stonky gravioly (cez 40 zaznamenaných prírodných acetogeninov vrátane annonacinu) ako doplnkovú liečbu do svojich protokolov o rakovine. Ostatne bezpečné používanie gravioly v herbálnej medicíne má dlhú históriu a výskum preukazuje, že protinádorové acetogeniny pôsobia selektívne toxicky priamo na rakovinové bunky a nie na zdravé - už v nepatrnom množstve. Zatiaľ čo výskum potvrdzuje vysoký obsah acetogeninov v semenách a koreňoch gravioly, javili rôzne alkaloidové preparáty zo semien a koreňov predbežne in vitro neurotoxické účinky. Výskumníci predpokladajú, že tieto alkaloidy môžu byť
spájané s atypickou Parkinsonovou chorobou v krajinách, kde sa semená užívajú ako bežný liek proti parazitom. Preto sa užívanie semien a koreňov gravioly teraz neodporúča. Liečebná dávka listu gravioly sa uvádza 2-3 g 3-4x denne. Produkty z gravioly (kapsule alebo tinktúry) sa na americkom trhu stávajú čím ďalej dostupnejšie. Jedným z účinných mechanizmov gravioly je, že zbavuje rakovinové bunky energie z ATP. V kombinácii s inými doplnkami a prírodnými produktami, ktoré zvyšujú bunkovú ATP ľahko môže dôjsť k poklesu účinku gravioly. Hlavný doplnok, ktorý podporuje nárast ATP je bežný antioxidant zvaný Koenzým Q 10 a z tohto dôvodu by ste sa mu mali vyvarovať, ak užívate graviolu. Graviola je určite nádejným prírodným liekom a jedným z tých, ktoré opäť podčiarknu dôležitosť ochrany a zachovania ekosystému dažďových pralesov. Snáď - ak dosť ľudí verí, že možný liečebný prostriedok proti rakovine sa skutočne skrýva v rastline dažďového pralesa - urobíme kroky potrebné k ochrane zvyšných dažďových pralesov pred zničením. Akýsi bádateľ, ktorý skúma gravioly, výrečne zhrnul túto myšlienku: \"Počas prípravy tohto najnovšieho prehľadu bolo z 37 druhov izolované cez 350 annonacenových acetogeninov. Naše predbežné pokusy ukazujú, že okolo 50% z viac ako 80 sledovaných druhov sú významne bioaktívne a vhodné pre frakčnú destiláciu; môžeme teda očakávať, že táto skupina zlúčenín v budúcnosti porastie geometrickým radom, ale za predpokladu, že sa pre podobné experimenty nájde finančná podpora. ústupom svetových pralesov v tropických oblastiach sa takáto práca stáva naliehavou, skôr než sa vytratí veľká chemická rozmanitosť, obsiahnutá v týchto ohrozených druhoch. \"

Kontraindikácie: Pri pokusoch na potkanoch sa u gravioly prejavil stimulujúci vplyv na maternicu, preto by sa nemala užívať počas tehotenstva. Štúdie na potkanoch, ktorým bol do žalúdka aplikovaný extrakt z kôry stonky (100 mg / kg), preukázala nárast aktivity dopamínu, norepinephrinu a monominoxydázy, ako aj inhibíciu vylučovanie serotonínu u potkanov vystavených stresu. Na základe toho možno súdiť, že užívanie byliny môže byť kontraindikované v kombinácii s inhibítormi MAO a niektorými predpisovanými antidepresívami. Poraďte sa so svojím lekárom. Ak sa dostaví útlm alebo ospalosť, upravte užívané množstvo.

Interakcie s inými liekmi: žiadne ďalšie neboli zaznamenané; aj tak môže graviola zosilniť účinok antihypertenzív a kardiodepresiv resp. antidepresív a interferovať s MAO-inhibítormi.

Vedľajšie účinky: Pokusy na zvieratách ukázali hypotenzívny, vazodilatačný a kardiodepresívny vplyv gravioly. Ľudia užívajúci antihypertenzíva by sa mali poradiť so svojím lekárom a podľa toho sledovať krvný tlak (ako lieky by mali byť upravené). V jednej štúdii na ošípaných sa prejavili emetické vlastnosti. Veľké dávky môžu spôsobiť nauzeu alebo vracanie. V takom prípade obmedzte užívanie. In vitro boli preukázané významné antimikrobiálne vlastnosti. Chronické, dlhodobé užívanie tejto byliny môže viesť k odumieraniu prospešné baktérie v zažívacom trakte. Odporúča sa nahradenie diéty probiotickými a zažívanie podporujícími enzýmmami, ak graviolu užívate dlhšie ako 30 dní.

Tradičný etnomedicinálny liečebný predpis: Pre vyššie uvedené indikácie sa ako liečebná dávka uvádza nálev (1 šálka 3x denne)

Fytoterapeutickej vlastnosti: Protirakovinový, protinádorový, antimikrobiálny, antiparazitický, kardiodepresívny, hypotenzívny, vazodilatačný, sedatívny, antidepresívny, antispasmodický, antivírusový, znižuje horúčku, vyháňa hlísty, stimuluje trávenie, antikonvulsný.

Fytochemické zloženie: Annocatalin, annohexocin, annomonicin, annomontacin, annomuricatin A, B, annomuricin A až E, annomutacin, annonacin, annonacinon, annopentocin A až C, cis-annonacin, cis-corossolon, dohhexocin, epomuricenin A, B, gigantetrocin, gigantetrocin A, B, gigantetrocinon, gigantetronenin, goniothalamicin, iso-annonacin, javoricin, montanacin, montecristin, muracin A až G, muricapentocin, muricatalicin, muricatalin, Muri-catenol, muricatetrocin A, B, muricatin D, muricatocin A až C, muricin H , muricin I, muricoreacin, murihexocin 3, murihexocin A až C, murihexol, murisolin, robustocin, rolliniastatin 1, 2, SABA-delin, solamin, uvariamicin I, IV, xylomaticin.

Nálev (infúzia) infúzia je najčastejším spôsobom prípravy jemných kvetov, vňaťou, listov a čerstvo natrhaných bylín. K príprave zvyčajne užijeme 1 objemový diel práškovej (teda 2 objemové diely rezané drogy - sušené bylinky) na 32 objemových dielov vody. To zodpovedá - pre lepšiu predstavu pomeru 1 čajovej lyžičky práškovej (2 čajovým lyžičkám rezané drogy - sušené bylinky) na 6 - 8 obj uncí (1,75 - 2,32 dcl) vody. Voda by mala mať teplotu okolo 80° C, teda pred bodom varu (nie vriacej). Zvyčajne zalejeme drogu vodou, necháme 5 - 10 minút odstáť, potom scedíme a popíjame. Pre zvýšenie efektu môžeme pred vlastnou prípravou navlhčiť bylinu menším množstvom (niekoľkými kvapkami) studenej vody. Nálev sa odporúča vypiť v deň prípravy (pripraviť teda 600 ml. - 1 liter. nálevu). Tento uchovávame v priebehu dňa v termoske. Možno dochutiť včelím medom.

Odvar (Dekoktum) K príprave zvyčajne užijeme 1 objemový diel práškovej (teda 2 objemové diely rezané drogy - sušené bylinky) na 32 objemových dielov vody. To zodpovedá - pre lepšiu predstavu pomeru 1 čajovej lyžičky práškovej (2 čajovým lyžičkám rezané drogy - sušené bylinky) na 6 - 8 obj uncí (1,75 - 2,32 dcl) vody. Sušenú bylinu navlhčíme, zmiešame so studenou vodou a pozvoľna uvedieme do varu. Na miernom plameni (pod pokrievkou) varíme 20 - 30 minút. U koreňov a kôr (lyk) je obvykle doporučované doplniť úbytok vody varom do pôvodného objemu (pridaním vody). Naopak u rezanej vňate, listov alebo kvetov úbytok objemu varom nedopĺňame. Potom odvar scedíme, prípadne ochutíme a popíjame. Odvar sa odporúča vypiť v deň prípravy (pripravujeme teda 600 ml. - 1 liter. odvaru denne). Tento uchovávame v priebehu dňa v termoske. K dochutenie možno použiť najlepšie včelí med.

Dátum poslednej aktualizácie: 4.august 2012