7,63 €  (230 Sk)

Záruka 24 mesiacov
Autor: Karol Ondriáš
Počet strán: 273
Jazyk: slovensky
Väzba: Pevná

...Juraj už sedel v reštaurácii a s úsmevom ho vítal. „Vidím, že čím budeš bližšie k elite, tým budeš menej meškať. Uvidím ako to bude, keď k nej budeš ozaj patriť“.
„Dúfam, že to tak aj bude, a že tam budeme obaja.“ S úsmevom odpovedal Jano.
Juraj už mal objednané a pomaly rozkrajoval biftek na malé kúsky.
„Ty už vidíš svet lepšie vyselektovaný ako ja. Pochváľ sa, je lepší?“
Jano bez rozmýšľania: „Samozrejme, že je. Pomaly sa bude dať vyselektovať ideálny svet, alebo vyselektovať ľudí, ktorí ho budú vidieť ideálne. Ja teraz môžem nahliadnuť do duší ľudí extra triedy, buď extra čestných, extra záludných alebo extra neľudských. Je to privilégium, čo má len málo ľudí.“
„Takže sledovanie a triedenie ľúbostných, homosexuálnych, mamonárskych záletov mienkotvorných ľudí ťa už nezaujíma. Je to dobre platené a človek sa baví celý deň.“
„Každé oddelenie má svoje čaro. I keď niektoré čará sú veľmi divné. Ale, čo si si to objednal? Nie je to prikorenené Čínskym ragú?“, pýta sa Jano.
Juraj spozornel. „Možno aj je, dnes nikto nevie, čo všetko sa skrýva pod exotickým názvom“.
Jano si objednal a chvíľku mlčky jedli.
„Vieš, koho sme dostali na oddelenia namiesto teba? Jaine sedí teraz za tvojim kapitánom. Už to nie je kapitán ale kapitánka. Málo počítačov má ženské meno.“
„Myslíš tú peknú Jaine z nášho sna č. 7? Háda Jano.
„Presne tú. Takže tvoj odchod už nikto neľutuje“.
„Možno si budeš môcť splniť svoj sen č. 7.“ Poznamenal Jano.
„Nezabúdaj, že je to náš spoločný sen“.

Počas dlhých rokov sa medzi Janom a Jurajom vytvoril vzťah dvoch spiklencov proti ostaným spiklencom sveta. Bol to o päť rokov starší Juraj, ktorý Jana zaúčal o fungovaní pouličných detských gangov a vláskoch dievčat z horného konca ulice a neskoršie o neúprosných zákonoch demokracie, slobody a práva na šťastie. Obaja pochádzali zo Zabudnutej Lehoty. Kamarátili sa ako deti, mali veľa spoločných snov, až pokiaľ ich život nerozdelil na dlhých 20 rokov. Náhodou sa pred piatimi rokmi opäť stretli, ďaleko od Zabudnutej Lehoty, ako spolupracovníci v súkromno-šťátnej firme. Obaja vedeli, že pracujú v súkromnej organizácii, ktorú si najala vláda za veľké peniaze. Obaja vedeli, že ako oni zisťujú správanie ľudí, ktorí by mohli byť potenciálne nebezpeční pre systém, tak aj niekto iný to zisťuje o nich. Počas práce na oddelení sa dostali do zákulisia tunelovania mozgov a merali odozvy tunelovania. Pretože si ju chceli merať aj na sebe, potrebovali sa raz za čas stretnúť a prediskutovať si vlastné správanie. Často sa stretali len tak, vlastne len hrali, aby o tom nikto nevedel. Keď bolo stretnutie menej dôležité, tak sa priamo dohodli telefónom alebo na obede. Ale keď stretnutie malo byť dôležité a nechceli, aby o tom niekto vedel, tak si dohovorili buď cyklistické stretnutie na Drahách, alebo bežecké stretnutie na Pirťach, alebo na futbalovom štadióne 20 minút pred začiatkom zápasu. Stačilo pri obede prehodiť vetu, v ktorej bola korenitá prísada do jedla. Keď bola z Ázie, tak sa stretli na hrádzi, keď z Európy ta sa stretli ako džokingovia v parku a keď bola z Ameriky, tak sa stretli na futbale. Vlastne to bola len hra, ktorou si zaspomínali na spoločné detstvo a možno si ho chceli aspoň trošku pripomenúť.
Zmienka o čínskom ragú pri obede znamenala pre Juraja, že Jano by sa s ním rád stretol na hrádzi a prediskutoval niečo dôležité. Aj jeho zaujímalo, čo môže mať Jano dôležité, keď bol v práci vo významnom oddelení len jeden deň. Preto odpovedal, že „dnes nikto nevie...“. Znamenalo to, že dnes sa chce stretnúť na hrádzi.

Jano rád bicykloval a najradšej by celý život chodil len na bicykli, hlavne v lete, v tričku alebo bez trička a v krátkych nohaviciach, tak ako teraz. Cítil osobnú voľnosť pohybu v porovnaní s autom alebo lietadlom. Na bicykli, na hrádzi mohol sledovať ľudí, deti, vidieť im priamo do tváre, vychutnávať ich radosť zo života, prihovoriť sa im, byť súčasťou ich spoločného života. Toto sa mu nikdy nepodarilo keď išiel autom, lietadlom alebo autobusom. Ľudí, ktorých stretal v rýchlych autách, nemohol ani pozdraviť, nieto prehodiť s nimi pár slov a potešiť sa zo stretnutia.
„Vidím, že tvoja práca je zaujímavá od prvého dňa“, privítal ho Juraj, sediaci na lavičke, o ktorú mal opretý bicykel. „Zdá sa, že áno“, prikývol Jano a rozpovedal mu o strate celých správ kategórie A. Vedel, že všetko, čo robí v práci, má najvyšší stupeň utajenia, ale taktiež vedel, že Jurajovi ako spolu-spiklencovi môže dôverovať. Ich vzájomné spolu-spiklenectvo bolo vlastne ich spoločným koníčkom.
„Pekne začínaš, páči sa mi to. Asi pôjde o niečo tak významné, že ani ty nesmieš vedieť o čo ide“. Poznamenal Juraj a dodal: „Bolo by zaujímavé zistiť, od koho bola správa získaná. Uvidím, či sa dá vôbec o tom niečo zistiť. Môžem sa na to pozrieť“.
„Čo mám urobiť so správami?“, vážne sa spýtal Jano.
„Budeš ich musieť poslať nadriadenému oddeleniu s tým, že si nevedel rozhodnúť o ich význame, pretože si nemohol získať celé správy. Tým problém pre teba končí a takto to musia pochopiť aj nadriadení.“
„Čo keby som ich jednoducho zaradil do kategórie menej bezvýznamných a poslal do archívu?
„Nie, to nemôžeš. Kapitáni posielajú vyselektované správy na tri rôzne miesta. Takže prinajmenšom okrem teba a teraz mňa, ešte aspoň dvaja ľudia vedia o správach. Je možné, že niekto z tých dvoch má moc vstúpiť do internej siete a vymazať celú správu a možno ju aj využil.“
„Vieš, kde kapitáni správy posielajú?“, so záujmom sa spýtal Jano.
„Neviem. To, že ich posielajú ešte na dve ďalšie miesta som sa dozvedel len náhodou, keď servismen pri servise systému odpojil niektoré prístupné kódy. Využil som to a dozvedel som sa aj veľa ďalších vecí.“
„Takže to necháme tak. Veď nás to nepáli.“ Uzavrel Jano.
„Necháme to tak, ale vložil si mi ďalšieho chrobáka do hlavy. Už ich tam mám aspoň dvadsať. Bojím sa, že pomaly začnú vyliezať von.“

Zasadanie ATO pre maximálny zisk zo SV kvadrantu

A inkvizítor z Como nás informoval, že minulý rok, to je v roku 1485, prikázal upáliť 41 čarodejníc po tom, čo ich dal všade vyholiť. A to bolo v burbijskom okrsku a grófstve, všeobecne nazvanom Wormserbad, v oblasti arcivojvodu rakúskeho smerom na Miláno.
Jakob Sprenger a Heinrich Kramer: Kladivo na čarodejnice, str. 534. (Levné knihy Kma, s.r.o., 2006)


Prvá informácia, ktorú Jano našiel dnes ráno v počítači, bola o možnosti využitia nového programu, kde Major007 môže automaticky doplňovať z verejnej a tajnej databázy vysvetlivky k textu zachytených správ a vytvoriť ‚priateľskú’ správu. Jano nový program ihneď vyskúšal na prvej správe kategórie A zo zasadania poradného výboru ATO pre maximálny zisk zo Severovýchodného kvadrantu.
Číta: Zasadanie tohto poradného výboru ATO pre maximálny zisk zo Severovýchodného kvadrantu má dlhodobú tradíciu. Už v dávnoveku pravidelne zasadala rada starších alebo najmocnejších, a riešili otázku maximálne zisku. V tej dobe, pretože ešte nevedeli čítať a nenosili obleky, tomu hovorili otázka maximálnej koristi. Vždy išlo o zlepšenie životnej úrovne a zaistenie blahobytu až do budúcej jari alebo aj dlhšie. Často sa dohodli, že zabijú mamuta a niekedy, že vyrabujú kmeň žijúci vo vedľajšom údolí. Dnes je doba úplné iná. Mamuty vyhynuli, vedľajšie kmene si urobili federácie alebo únie. Ale porady starších alebo najmocnejších, riešiace otázku maximálnej koristi, zotrvali.
Predsedajúci zobral do ruky kladivo na komunistov, zdvihol ho a začal pragmaticky a stručne: „Dnes máme na porade len tri body. Prejdeme hneď k prvému bodu, kde budeme riešiť opodstatnenosť Lovcov štátnych ekonomík v súčasnej dobe pri tvorbe zisku pre ATO. Prosím zástupcu Lovcov ekonomík, pána J., aby sa ujal slova.“
J. bol tiež stručný. „Rozhodne, naša organizácia aj v dobe šťastne vytunelovaných, má svoju opodstatnenosť. Pripomínam, že pre šťastne vytunelovaných z našej demokracie stačí len demo, a to aj používame. Naša demokracia vznikla od slova demo. Nebudem vás zdržovať podrobnosťami našich projektov, z ktorých niektoré sa dostali na verejnosť a sú popísané v knihách Chomského, Bluma, Klein, Kortena, a ďalších, alebo v knihe jedného z lovcov ekonomík: ‘Johna Perkinsa, Confessions of an Economic Hit Man.‘ Doplňujúce údaje je možné získať priamo z jeho knihy alebo na internetových stránkach. Už to nie je tajomstvo, aj z toho dôvodu, že máme účinnejšie nástroje. Takže doplňujúce údaje sú na:
http://www.democracynow.org/2004/11/9/confessions_of_an_economic_hit_man. Stručne. Naše niekoľkostoročné metódy lovcov štátnych ekonomík sú stále efektívne. V súčasnom svetovom systéme globálneho moderného otroctva (motroctva) pri love ekonomík využívame najmä totalitnú trhovú demokraciu na splnenie našich cieľov. Podotýkam, že je to zatiaľ najlacnejšia metóda a spôsobuje najmenej obetí v porovnaní s násilnými metódami, ktoré sa pri love ekonomík používali v minulosti. Takže stručne: Uzatvárame kontrakty, aby sme zadĺžili čo najviac štátov. Dávame im toľko úverov, aby to nemohli splatiť. Jedna z podmienok pôžičky spravidla je, že musia 90% pôžičky investovať do zákaziek ATO. Takto sme budovali a budujeme impérium ATO. Takto kontrolujeme väčšinu surovinových zdrojov a ekonomických objednávok. Budem citovať niektoré pasáže z:
http://www.zvedavec.org/komentare/2007/09/2249-zpoved-lovce-ekonomik.htm
V interview s Amy Goodman na rádiu Democrady Now, Perkins hovorí: „Naše práce byla vybudovat americké impérium. To znamená získat pro naše korporace co nejvíce zakázek a pro naši vládu co nejvíce surovinových zdrojů... A to se nám s velice malou vojenskou pomocí, během studené války, podařilo.“
Do diskusie sa prihlásil pán Zvedavý, ktorý je zvedavý. Možno je zo Zvedavca.: „Mne sa zdá, že vaše metódy sú podobné ako metódy výpalníkov.“
„Nie je to pravda, presnejšie, nie je to celá pravda. Naše metódy zahrňujú aj štandardné výpalnícke postupy, ale sú účinnejšie, lebo zahrňujú aj demokraciu, voľný trh a slobodu slova, a tým sú legalizované. A tí, ktorí ich nechceli legalizovať, pocítili naše B-X1 už na vlastnej koži.“ Odpovedá zástupca Lovcov ekonomík a pokračuje: „Stručne: Demokracia, voľný trh a slobodu slova sú oveľa účinnejšie metódy lovcov ekonomík ako všetky vojny dokopy.“
Pán Zvedavý je stále zvedavý. „Čo keď niekto poruší demokraciu a vy nebudete môcť uplatniť vaše metódy?“
„Áno, lovcovi ekonomík sa nedarí v niektorých totalitných režimoch a najhoršie to bolo v komunistických, tam sme nemali šancu. Vtedy príde na rad účinný nástroj „jackals“, podľa ktorého je potrebné v krajine vyprovokovať revolúciu a zmenu režimu a nastoliť demokraciu. Keď ani to nefunguje, prídu na rad atentáty. A keď všetko zlyhá, tak sa použijú vojenské sily na oslobodenie ekonomického bohatstva od akejkoľvek diktatúry alebo komunistickej totality.
Pre naše metódy má zásadný význam to, že všetky prevádzkové náklady pri love ekonomík idú z peňazí daňových poplatníkov. ATO to nestojí ani korunu. Dokonca aj 600 miliardové náklady na ulovenie druhých najväčších zásob ropy v Iraku idú z vreciek daňových poplatníkov v USA a motrokov z celej planéty.“
Predsedajúci má otázku: „Čo keď protivník bude mať dostatočný kapitál a začne využívať zásady demokracie proti nám, napríklad skúpi naše lúpežnícke fólio?“
„Áno, je to nebezpečné, na toto prišli už aj komunisti v Číne. Chcú nás poraziť našimi zbraňami a preto za chodu modifikujeme zákony demokracie, aby sa tak nestalo. V budúcnosti to chceme riešiť tak, že každého, kto skúpi väčšie množstvo nášho ATO-fólia sa budeme snažiť automaticky prijať za člena ATO. Samozrejme, pokiaľ si nevytvoria vlastnú organizáciu, napríklad KATO.“
Predsedajúci: „Nebolo by lepšie zrušiť demokraciu?“
„Nie. Demokracia súkromného kapitálu nám zaručuje už niekoľko desaťročí, ak nie storočí, efektívne zvýšiť príjmy. Dokonca dnes rozdiely medzi chudobnými a bohatými sú väčšie ako počas vrcholu kolonializmu. Vypracovali sme účinnejší systém vykorisťovania ako vypracovala svetová šľachta počas kolonializmu, a toho by sme sa mali vzdať? Nie, našej demokracie, nášho voľného trhu a našej slobody slova sa nesmieme vzdať, musíme sa demokraticky zbaviť konkurencie, najjednoduchšie tým, že ju demokraticky podriadime nám, alebo s ňou splynieme a spolu budeme riešiť globálne problémy.“
Predsedajúci: „Myslíte Veľké upratovanie?“
„Áno. Musíme si uvedomiť, že Veľké upratovanie je vyšším štádiom demokracie. Prevedú ho demokraticky zvolení lídri veľkých demokratických štátov. Pri Veľkom upratovaní neporušíme ani jednu zásadu demokracie, podobne ako sme ju neporušili asi v päťdesiatich vojenských agresiách do suverénnych štátov. Je to tak, nikto z demokratických krajín sa neozval proti. Samozrejme, totalitní komunisti a niektorí naivní humanisti budú šomrať, ale to nám neublíži. Zatiaľ sa nás to ani nedotklo.“....

Dátum poslednej aktualizácie: 25.november 2013