|
...Nehybnosť končatín, mozgová porážka, porucha vedomia, opakoval so si v duchu. Po mozgovej porážke akéhokoľvek druhu je potrebný odstup niekoľkých týždňov. Operáciou, najmä v mimotelovom obehu, sa môže stav ešte zhoršiť. Čím dlhšie som o všetkom uvažoval, tým viac som dochádzal k presvedčeniu: osemnásťročné dievča už nemá čo stratiť. Pred očami sa mi vynorili moje dve dcéry. Spýtal som sa sám seba, čo by som robil, ak by bola niektorá z nich v podobnej situácii. Všetky otázniky a pochybnosti sa ako mávnutím čarovného prútika vytratili. Život bez operácie sa odratúval na hodiny. Operácia je spojená s veľkým rizikom, ale aj s určitou nádejou, že sa nám to podarí. Dal som súhlas na prevezenie do nášho ústavu a operovali sme. Vplyvom zápalového procesu bola chlopňa totálne zdevastovaná, jej nedomykavosť bola posledného stupňa. Za prvý úspech sme považovali, že vydržala operáciu. Potom začal obrovský zápas ľudí z pooperačného oddelenia o jej život. Keď ju k nám priviezli, vážila štyridsať kilogramov pri výške stosedemdesiatdva centimetrov. Môžete si predstaviť, ako vyzerala. Po niekoľkých dňoch po operácii sa nám začala preberať...
|