...Staré Gréci pomenovali náuku o mravnosti ,,etikou'' a budovali svoje mravné vedomie v rámci filozofie, ktorá ešte nebola doménou úzkeho okruhu odborníkov. Vytvorili ideál ,,krásneho a dobrého'' (grécky kalos-agathos), harmonicky vyvinutého človeka, aktívneho člena občianskeho kolektívu. Ideál, ktorý nebol dodnes prekonaný.
Ich veľkým prínosom v tejto oblasti je poznanie, že človek nemusí žiť ,,v akýchsi obavách vyplývajúcich z toho, čo nám hovoria mýty'', teda jeho mravné konanie nemusí byť motivované strachom z posmrtného trestu, alebo vidinou posmrtnej odmeny.
V gréckych mestských štátoch až do 5. storočia pr. n. l. platili vžité etické normy a zvyklosti. Základné etické princípy boli formulované v krátkych, ale obsažných vetách, tzv. ,,gnómoch'', ktoré sa tradovali ako výroky ,,siedmich mudrcov'' - Taléta, Salóna, Pittaka, Periandra a ďalších. Priekopníkmi teoretického skúmania mravnosti v 2. polovici 5. storočia pr. n. l. sa stali Demokritos, sofisti a Sokrates…