Po kliknutí na link sa vám zobrazí úryvok z knihy vo formáte pdf

...Ako vieme, geografické a magnetické póly Zeme sa nezhodujú, nenachádzajú sa v tom istom mieste a vzdialenosti medzi nimi sa ustavične menia – póly putujú. Od roku 1850 do roku 1950 tá vzdialenosť nebola väčšia, než 2 – 3 kilometre. Avšak od roku 1950 sa severný magnetický pól posunul až o 300 kilometrov. A vedcom zatiaľ podarilo dokumentovať 171 cyllických repolarizácií – vzájomných výmen magnetických pólov (pozitívny magnetický pól sa periodicky mení na záporný a naopak). Nie je jasné, či k tej výmene dochádza postupne, v priebehu niekoľkých tisícročí alebo či prebieha náhle, rýchlo a katastroficky. Obe teórie majú svojich zástancov i odporcov. A vedcom zatiaľ nie je celkom jasné ani to, akým spôsobom magnetické pole vlastne vzniká a ako funguje. Väčšinou sa zhodujú v tom, že ho vytvára rozdielnosť reakcie zemského jadra a plášťa na pohyb planéty okolo vlastnej osi a ich vzájomná interakcia. Intenzita magnetického poľa je teda možno priamo závislá od rýchlosti krútenia planéty okolo vlastnej osi.
Intenzita toho poľa sa znižuje a nik nevie prečo, pokles zaznamenávali už od minulého storočia. Do 50-tych 20. storočia bolo klesanie pomerne stabilné, ale teraz sa rýchlosť rapídne zvyšuje, magnetické pole dnes už dosahuje menej, než dve tretiny pôvodnej hodnoty. Pritom nám je dnes už jasné, že toto pole je dôležité pre ochranu všetkého živého pred radiáciou zo slnka a z vesmíru. Nad severným a južným magnetickým pólom sa každoročne na jar a na jeseň objavujú rozsiahle „diery“ – oblasti bez ozónovej vrstvy. V tlači sa väčšinou uvádza, že ich majú na svedomí freóny zo sprejov a chladiarenských zariadení. Freóny však možno nie sú jedinou príčinou. Tie zmeny možno súvisia so slnečným žiarením a magnetickým poľom. …..